Jive

Počiatky tanca jive sú späté s černošskými otrokmi na juhu USA, kam si ho domorodí černosi priviezli z Afriky. Neskôr sa začína vyvíjať so vznikom jazzu. Jeho dnešná podoba je výrazne ovplyvnená swingom. V 30. rokoch 20. storočia to bola práve swingová hudba, ktorá dala vzniknúť tancu Jitterburg a americkému swingu. V päťdesiatych rokoch prišiel Rock´n´Roll. Zo začiatku sa tancoval bláznivo, akrobaticky a divoko, avšak bol ton on, ktorý podnietil vzniknutie dnešnej podoby jivu.

Keďže jive je tancom nepostupovým (tancuje sa zväčša na mieste) bol zo začiatku spájaný s mladými ľuďmi, ktorí pomocou neho vyjadrovali revoltu. Snažili sa vytlačiť z parketu starších, ktorí tancovali najmä postupové tance. Najviac zreteľný aspekt jivu je jeho rýchlosť. Pri tancovaní je využívaná priestrannosť tanečného priestoru a je tancovaný so silou.

Hudba obsahuje poskokové rytmy a ľahké melódie v 4/4 takte, pričom štvrtá doba je príznačná pre rytmus. Taktiež možno tancovať na 2 takty, pričom kroky v 3. a 4. dobe sú prehodené. Základný krok jivu je takzvaná jivová premena - tancovaná ako krok-prísun-krok na jednu stranu a potom krok-prísun-krok naspäť, ktorá je zakončená kolískou.

Jive väčšinou býva posledný tanec vystúpení, súťaží a je takisto jeden z najťažších na správne zatancovanie, pretože obsahuje chase kroky, rôzne kopy a premeny s nohami, ostré otočky a rýchle zmeny rúk.